Zber jablk

Po dlhej, dlhej dobe nastal cas dohnat resty a pridat nejake tie fotky z nasich ciest. Konecne sa nam podarilo zredukovat pocet fotiek z par tisic na par stoviek tak je co pridavat na blog. No ale pekne po poriadku...

Po oslavach noveho roku vo Wellingtone sme precestovali velku cast severneho ostrova a po par tyzdnoch vratili naspat do Wellingtonu, aby sme sa preplavili trajektom na druhy ostrov, kde sme chceli rychlo najst robotu.

Robota sa sice nasla rychlo, ale zacinala az o 3 tyzdne. Presediet 3 tyzdne vrcholneho leta v jednom meste je skoda, a tak sme sa rozhodli, ze pri troche setrenia mame dost $$$ na spoznavanie juzneho ostrova. Kedze juzny ostrov je velky, a my sme uz mali za sebou asi 8500km, rozhodli sme sa pred dalsou cestou vymenit olej u ceskeho mechanika.. a to sme robit nemali... vdaka tomu sa spoznavanie juzneho ostrova zmenilo na spoznavanie prace automechanika a 3 tyzdne sme nakoniec aj tak stravili v Blenheime. No ale o tom nabuduce...

Nakoniec sa nam podarilo nacas dostat do mestecka Brightwater kde usilovne trhame jablcka a uzivame na novozelandske pomery luxusne ubytovanie, co je vlastne jeden z dvoch dovodov preco sme este stale tu. Tym druhym je skvela partia ludi (vacsinu tvoria europania, ale mame aj exotiku, ako argentinu, chile a jedneho kiwaka-novozelandana..na velke prekvapenie su nemci a francuzi v mensine, takze sme naozaj medzinarodna skupina).

Cielom dna je naplnit co najviac takychto binov:

Jednemu cloveku by to malo trvat 2 hodiny... realne tovacsine z nas trva skoro 4 :-). Zalezi od velkosti jablk a dalsich veci... napr kazde 2-3dni menime blok, v ktorom oberame..ale predtym ako sa presunieme je treba dokoncit vsetky rady a stromceky... zvycajne je v jednom rade 1-2ludia, ktory zberaju dojedheho binu... ale pred koncom bloku to moze vyzerat aj takto

15 ludi zberajucich do toho isteho binu...hm, len potom koho je ten bin? Takze tolko k organizacii:-).

 No esteze su tie prestavky na obed...

Ale potom treba zas do prace:-(

Po praci sa treba odreagovat. Cez tyzden toho moc nestihame, vrcholom je ping-pong alebo strecing na uvolnenie svalov :-)

Zato cez vikend si to vynahradime oddychom na plazi alebo pri rieke...

Pripadne nejake to barbegue...

Ok, ok, sem tam aj nejaka party:-)

A samozrejme poker:-)

P.S: na facebooku je fotiek ovela viac, ale ako vsetci dobre vieme, nepatrim medzi facebookovych maniakov... ale som rad, ze tam niekto dava tie fotky za mna:-)

PF2015

Tak sme sa ako prvy dockali...Stastny a uspesny novy rok zelame z Wellingtonu, ktory ako prve hlavne mesto na svete privital rok 2015:)

Merry Xmas aneb Stastne a vesele...

Stastne a vesele Vianoce zelame do Europy z Ocean beach! :)

Na navsteve u krala lesov

Nase dalsie cestovanie zaciname v uz tolkokrat navstivenom centre severu, v meste Kaitaia. Je nedela 10 rano a je tu zivo asi ako v hociktorej slovenskej obci s 1000 obyvatelmiv utorok o polnoci. Dokonca aj v Mladej Boleslavi pri celozavodnej dovolenky skodovky je trochu viac ludi...nie o moc ale aspon nejaki ludia:). Povodne sme chceli byt uz na obed na ceste ku Kai Iwi lakes, ale pri navsteve socialneho zariadenia v i-site si Lucia vsimla elektrickych zasuviek a gauca... ZADARMO..rozhodli sme sa tuto neopakovatelnu ponuku vyuzit a dobit elektroniku...ako bonus sme zistili, ze tu je aj wifi zadarmo...sice nic moc kvalita ale aspon nieco. Prisli sme akurat vcas, I-site sa totiz rychlo zaplnil backpekrami aj lokalnymi.. Uz aspon vieme,kde su vsetci ludia :). 

Vecer doplname zasoby v pack n save a vyrazame na dlhu cestu ku Kai Iwi lakes... 

Podla mapy celkom velka cesta...realita je vsak inak, vyse 40 km to strkovej ceste mizernej kvality. Cesta cez Te Paki stream je oproti tomuto nemecka dialnica...toto je dokonca vyrazne horsie nez najdlhsi tankodrom na svete - ceska D1...do kempu sa teda dostavame az po 3 hodinach jazdy, z toho 1,5 hodiny trapenia cez toto:

(Jeden z najlepsie upravenych usekov:))

Noc travime v kempe, ktory je podla turistickych sprievodcov 2 najlepsi na sledovanie Kiwiov na severnom ostrove. Kiwi je aktivny takmer vyhradne iba v noci, a vidiet ho v divocine je dost vzacne. Navyse treba mat cervene svetlo - bieleho sa Kiwi boja... A to nemame, a aj tak sme diadne unaveni, takze nocne hladanie Kiwiho nechame na inokedy a ideme spat..

Dalsi den mame na plane 3 zastavky a 150km dlhu cestu. Pocasie nie je nic moc zamracene, hmla - dazdovy opar a mrholenie. Kym prichadzame do prvej zastavky - pristavu Hokianga, sa oblacnost trochu dviha a prestalo prsat. Dnes uz je pristav Hokianga a aj dve mestecka Omapere a Opononi, ktore urcuju jeho hranice tichym miestom. V minulosti tu, ale panoval culy ruch. Prave tu sa zrodil v roku 1956 pribeh, ktory si ziskal pozornost celej krajiny. Opo, svetoznamy "people-friendly" delfin, ktory sa hral s detmi, doprevadzal lode do pristavu a bestarostne si plaval vodami pristavu sa stal hlavnym hrdninom filmov a ziskal si srdcia tisicok ludi. 

(Doby, ked si tu bezstarostne plaval delfin Opo su davno prec. V pozadi dnes uz kludne mestecko Omapere)

Po kratkej navsteve miestne informacneho centra (i-site), si ideme pozriet byvalu signalizacnu stanicu, ktora ma tiez bohatu historiu. Tunajsia krasna dievcina poznajuc zradne vody tunajsej zatoky preplavala az k bliziacej sa lodi, aby varovala posadku pred nebezpecenstvom. Jeden z clenov posadky si ju neskor zobral za zenu a mali 3 deti. Co je dolezitejsie, tento clovek zalozil signalizacnu stanicu, ktora pomahala pri navigovani lodi do pristavu, a oblast zacala prosperovat.

Cestou naspat sa stavime na prechadzku v dazdovom pralese, ktory sme vlastne poriadne este nezazili. Pocasie je nato idealne, horsie to uz je s fotenim:)

Nasa dalsia cesta vedie, ako nazov napoveda za kralom lesov. Je nim obrovsky odhadom 4000-5000 rokov stary Te Matua Ngahere - najstarsi a najsirsi znamy kauri strom na Zemi. Vidiet ho nazivo je nieco wow, hlavne ked si clovek uvedomi, ze tento dedusko si pamata casy, ked ludia zakladali bajnu Troju alebo zahadny Stonehenge. 

Nase dalsie kroky smeruju k jeho mladsiemu no este znamejsiemu kamaratovi menom Tane Mahuta. Podobne ako Te Matua Ngahere, aj tento chlapik sa moze pisit privlastkom naj...najobjemnejsi kauri strom na Zemi. Tento mohutny chlapik ma neuveritelnych 244,5 kubikov dreva a vidiet ho nazivo je neopisatelny zazitok. Jeho vek sa odhaduje na 2000 rokov, co znamena ze vyrastal zo semienka niekedy za zivota Jezisa. 

Do zotmenia nam ostava este chvila casu a tak sa vydavame za Yakasom - 7mi najvacsi Kauri. Yakas je velmi priatelsky:) a je to asi ten najvacsi Kauri, ktoreho si moze clovek chytit. Navyse sme prisli na navstevu v jeho domacom pocasi - mrholeni a hmle, co este umocnuje zazitok. Tieto obrovske stromy zahalene do hmly posobia ako z dokonaleho 3d filmu.

Bohuzial Kauri zazivaju zle casy... Okrem toho, ze po prichode europanov na NZ ostal len zlomok uzemia, na ktorom mozeme najst Kauri stromy, Kauri bojuju aj so zakernou chorobou, ktora napada ich velmi plytke a nachylne korene. Preto by si mal kazdy, kto planuje navstivit tychto obrov pred a po vstupe do lesa vycistit obuv, aby sme tychto obrov nevideli naozaj uz len vo filmoch...

Tri dni na dalekom severe

Pocasie sa konecne trochu umudrilo, postel mame hotovu, elektroniku nabitu a zasoby pitnej vody doplnene. Najvyssi cas vyrazit na cesty.. este jeden sladucky pomaranc priamo zostromu a ide sa...

Prva zastavka je poloostrov Mahinepua, kde nas caka jedna z najkrajsich scenic reserve severneho ostrova, s krasnymi 360° vyhladmi.  Sice fuka riadny vietor, ale aspon konecne neprsi. Casovy udaj 2,5hod sa nam zda prehnany, ale ako rychlo zistujeme, realny:). Kazdych par metrov stojime a fotime:). Okrem toho nas caka celkom slusne prevysenie. Cip poloostrova je sice len cca 70 metrov nad hladinou mora, ale cestou k nemu treba prekonat 3 kopce...a samozrejme to iste aj cestou naspat. No vyhlady stoja zato...

Nasa druha zastavka vedie na St. Paul's rock. Skalu tvori zerodovane jadro davnej sopky. Zaparkova sme na parkovisku pod kopcom a hned pri vystupe z auta nas vita chlapik s poharikom cerveneho vina v ruke a hned nas pozyva na kopec, kde ma supermodernu vilu. Tvari sa ako velky cestovatel, no zj tak mu chvilku trva, kym pochopi, ze Ceskoslovensko sa naozaj rozdelilo a Bratislava je uz iba Slovensko:). Vraj tam bol 4x a velmi sa mu pacila.. No to bude asi tym poharikom cerveneho co ma v ruke:). Domcek ma ale pekny...k tomu obrovsky kus lesa az dole k zalivu, kde ma velku plachetnicu:). Berieme si letacik, ktory nam dava a ponahlame sa na vrchol. Tesne pod vrcholom zdolavame par retazi a za par minut uz sedime na vrchole a citame o historii kopca. Znie to viac ako vymysel chlapika po 2 flaskach vina nez true story:). Znova sa dviha riadny vietor, na druhej strane zalivu prsi, tak to radsej balime a utekame dole.

Noc travime, v kempe, prva noc na "novej" posteli... rano je este cela a my tiez, tak hura ranajky a vyrazit za dobrodruzstvom...

Druhy den mame na programe Maitai bay, kde skusame teplotu vody (stale studena, aj ked deti z miestnej skoly to riskli a kupu sa, my ostavame obleceny a vo vode sme iba po kolena) a radsej sa iba kochame vyhladom.

Dalsi bod programu tvori Puheke hill, ktory mame cestou. Podobne ako St. Paul rock, aj Puheke hill je povodom sopka. Aj ked nie az tak fotogenicka... Rychlo par foto a pokracujeme...

Den koncime navstevou 3 zatok/plazi: Rarawa beach, ktora ma udajne najbelsi piesok na svete, ktory sa v minulosti pre svoju belost tazil. Pokracujeme do Spirits bay, ktora je ako stvorena na dlhe prechadzky a napokon koncime v Tapotupotu bay, kde aj spime.

Posledny z troch dni na dalekom severe mame zaciname na "najsevernejsom" cipe severneho ostrova (Cape Reinga). V skutocnosti je este jeden cip trochu severnejsie, ale tazsie pristupny a neznamy... Navyse Cape Reinga ma pre Maorov velky vyznam. Na vychodnej strane jednej zo skal rastie legendarny Pohutukawa tree, cez ktoreho korene schadzaju dusu Maorov do podzemia - spiritualneho sveta, preto sa tu ani nemoze jest.

Okrem toho sa pri Cape Reinga stretava Tasmanske more a Pacifik, je tu jeden z najznamejsich a najnavstevovanejsich majakov a je to miesto, kde sa prvykrat objavili europania...takze je tu co obdivovat:)

(V pozadi na skale bajny strom:))

Odteraz bude nasa cesta smerovat uz len na juh...Dalsia destianacia - pre turistov "must, must see" Te Paki stream a pieskove duny... Ponuku na prenajom "surfu" za 15$ na sandboarding odmietame a ideme len na prechadzku... Tato cast NZ pripomina skor saharu, ale po mnozstve zalivov a plazi, ktore sa nam zacina zlievat a podobat je to vitana zmena. Dve hodiny brodenia sa pieskom dokazu cloveka riadne vystavit... slnko riadne pali, a kedze sme blizko mora tak opat riafne fuka... no aspon sme mali peeling noh zadarmo:)

Akurat je odliv, tak sa rozhodneme(alebo skor demokraticky rozhodnem:) na bajnu jazdu autom cez Te paki stream k moru a potom cez 90 mile beach... Cedule o tom, ze v piesku "many vehicles have been lost" pridavaju na adrenaline, ale ked uz sme tu... ako domaci hovoria - toto su zazitky, ktore budete rozpravat:)

No dost bolo zabavy, caka nas dalsich 120km do Kaitaia, kde sme uz 2-3x boli a neuspesne cakali na chlapika s postelou. Noc travime opat v kempe 25 km za Kaitaiou, kde ma uspesne atakuje mnozstvo komarov. Rano sa vydavame znova na centra severu - Kaitaiai, kde doplnime zasoby v Pack n Save (niecoako nase metro, tesco) a nahodou v iSite objavime ciste zachody s teplou vodou a co je dolezitejsie, free internet a elektriku... Rychlo napisat tento prispevok a vyrazame na cesty...

P.S: fotiek je samozrejme viac, len ich vlozenie mi trvalo cez 2 hodiny... ked narazime na normalny net tak posleme viac + nejake videa :)