Nase dalsie cestovanie zaciname v uz tolkokrat navstivenom centre severu, v meste Kaitaia. Je nedela 10 rano a je tu zivo asi ako v hociktorej slovenskej obci s 1000 obyvatelmiv utorok o polnoci. Dokonca aj v Mladej Boleslavi pri celozavodnej dovolenky skodovky je trochu viac ludi...nie o moc ale aspon nejaki ludia:). Povodne sme chceli byt uz na obed na ceste ku Kai Iwi lakes, ale pri navsteve socialneho zariadenia v i-site si Lucia vsimla elektrickych zasuviek a gauca... ZADARMO..rozhodli sme sa tuto neopakovatelnu ponuku vyuzit a dobit elektroniku...ako bonus sme zistili, ze tu je aj wifi zadarmo...sice nic moc kvalita ale aspon nieco. Prisli sme akurat vcas, I-site sa totiz rychlo zaplnil backpekrami aj lokalnymi.. Uz aspon vieme,kde su vsetci ludia :).
Vecer doplname zasoby v pack n save a vyrazame na dlhu cestu ku Kai Iwi lakes...
Podla mapy celkom velka cesta...realita je vsak inak, vyse 40 km to strkovej ceste mizernej kvality. Cesta cez Te Paki stream je oproti tomuto nemecka dialnica...toto je dokonca vyrazne horsie nez najdlhsi tankodrom na svete - ceska D1...do kempu sa teda dostavame az po 3 hodinach jazdy, z toho 1,5 hodiny trapenia cez toto:
(Jeden z najlepsie upravenych usekov:))
Noc travime v kempe, ktory je podla turistickych sprievodcov 2 najlepsi na sledovanie Kiwiov na severnom ostrove. Kiwi je aktivny takmer vyhradne iba v noci, a vidiet ho v divocine je dost vzacne. Navyse treba mat cervene svetlo - bieleho sa Kiwi boja... A to nemame, a aj tak sme diadne unaveni, takze nocne hladanie Kiwiho nechame na inokedy a ideme spat..
Dalsi den mame na plane 3 zastavky a 150km dlhu cestu. Pocasie nie je nic moc zamracene, hmla - dazdovy opar a mrholenie. Kym prichadzame do prvej zastavky - pristavu Hokianga, sa oblacnost trochu dviha a prestalo prsat. Dnes uz je pristav Hokianga a aj dve mestecka Omapere a Opononi, ktore urcuju jeho hranice tichym miestom. V minulosti tu, ale panoval culy ruch. Prave tu sa zrodil v roku 1956 pribeh, ktory si ziskal pozornost celej krajiny. Opo, svetoznamy "people-friendly" delfin, ktory sa hral s detmi, doprevadzal lode do pristavu a bestarostne si plaval vodami pristavu sa stal hlavnym hrdninom filmov a ziskal si srdcia tisicok ludi.
(Doby, ked si tu bezstarostne plaval delfin Opo su davno prec. V pozadi dnes uz kludne mestecko Omapere)
Po kratkej navsteve miestne informacneho centra (i-site), si ideme pozriet byvalu signalizacnu stanicu, ktora ma tiez bohatu historiu. Tunajsia krasna dievcina poznajuc zradne vody tunajsej zatoky preplavala az k bliziacej sa lodi, aby varovala posadku pred nebezpecenstvom. Jeden z clenov posadky si ju neskor zobral za zenu a mali 3 deti. Co je dolezitejsie, tento clovek zalozil signalizacnu stanicu, ktora pomahala pri navigovani lodi do pristavu, a oblast zacala prosperovat.
Cestou naspat sa stavime na prechadzku v dazdovom pralese, ktory sme vlastne poriadne este nezazili. Pocasie je nato idealne, horsie to uz je s fotenim:)
Nasa dalsia cesta vedie, ako nazov napoveda za kralom lesov. Je nim obrovsky odhadom 4000-5000 rokov stary Te Matua Ngahere - najstarsi a najsirsi znamy kauri strom na Zemi. Vidiet ho nazivo je nieco wow, hlavne ked si clovek uvedomi, ze tento dedusko si pamata casy, ked ludia zakladali bajnu Troju alebo zahadny Stonehenge.
Nase dalsie kroky smeruju k jeho mladsiemu no este znamejsiemu kamaratovi menom Tane Mahuta. Podobne ako Te Matua Ngahere, aj tento chlapik sa moze pisit privlastkom naj...najobjemnejsi kauri strom na Zemi. Tento mohutny chlapik ma neuveritelnych 244,5 kubikov dreva a vidiet ho nazivo je neopisatelny zazitok. Jeho vek sa odhaduje na 2000 rokov, co znamena ze vyrastal zo semienka niekedy za zivota Jezisa.
Do zotmenia nam ostava este chvila casu a tak sa vydavame za Yakasom - 7mi najvacsi Kauri. Yakas je velmi priatelsky:) a je to asi ten najvacsi Kauri, ktoreho si moze clovek chytit. Navyse sme prisli na navstevu v jeho domacom pocasi - mrholeni a hmle, co este umocnuje zazitok. Tieto obrovske stromy zahalene do hmly posobia ako z dokonaleho 3d filmu.
Bohuzial Kauri zazivaju zle casy... Okrem toho, ze po prichode europanov na NZ ostal len zlomok uzemia, na ktorom mozeme najst Kauri stromy, Kauri bojuju aj so zakernou chorobou, ktora napada ich velmi plytke a nachylne korene. Preto by si mal kazdy, kto planuje navstivit tychto obrov pred a po vstupe do lesa vycistit obuv, aby sme tychto obrov nevideli naozaj uz len vo filmoch...