Nekonecny pribeh s postelov

Dalsie rano sa vydavame do mesta Kaitaia, metropoly Northlandu, najsevernejsej casti NZ.. Den predtym sme to vecer potiahli do free campu co iba 30 km od Kaitaia, takze prichadzame skoro a piseme nasmu chlapikovi.. Vraj sa ozve, zatial mame relax... Do vecera nic, dalsie sms, volania su zbytocne, tak to balime a vraciame sa do free campu. Tento naozaj vyzera ako kemp a nie ako parkovisko.. Dalsi den fuc, snad budeme mat viac stastia zajtra.

Rano sa vydavame preskumat okolie, ktore je opat krasne, spime na kraji Puketi forest, co je jeden z mala vacsich lesov, ktore ostali na severnom ostrove..

Rano znova skusame stastie s nasim chlapikom v Kaitaia, ale s rovnakym vysledkom. Dlhsie sa nam uz cakat nechce, tak sa vydavame smerom do Kerikeri. Cestou zistujeme, ze so signalom a mobilnymi operatormi je to tu horsie nez sme si mysleli. Sms z NZ cisla na slovenske nechodia (odomna nedosla ani jedna, od Lucie, ktora ma rovnaky mobil a rovnakeho operatora vraj ano). Dokonca sa mi stalo, ze ani z NZ na NZ nedosla. Takze forma komunikacie s domovom formou sms pada (diki bratcek za peknu sms, velmi "potesila"). Signal je tu kde sa podari...Na hlavnom tahu na sever je iba niekde. Vo Waipu, co je male az stredne velke mesto je minimalny a aj to treba lovit.. a obcasna miestach, kde by to clovek necakal je plny... Kvoli "nekompatibilnosti" telefonov so sietou od Sparku, ktory ma najlepsie pokrytie mame Vodafone...

Riskovat dalsiu noc v aute bez postele sa nam nechce, tak si bookujeme hostel kusok od Kerikeri. Priamo v Kerikeri je maly lesik s rainbow waterfalls.

(Vlavo dole dovod preco sa vodopady volaju duhove)

Bohuzial dalsie 2 dni je v Kerikeri maraton, takze je ubytko beznadejne plne a my musime zase po dni v teplej velkej postielke odist. Tento cas sme sa rozhodli vyuzit na navstevu okolia, ktora sa nazyva Bay of Islands. V mestecku Paihia, ktore miestny moc nemusia si davame obed. Paihia nie je moc oblubena, je to v podstate iba turisticke centrum s mnozstvom hostelov, motelov, "morskych" atrakcii, obchodikov so suvenirmi a podobne. Ako ludia hovoria - vsetko pekne je pod alebo nad Paihia, nic v nej. My popri obede urobime zo 2 foto a mierime do mestecka Rusell

Rusell je udajne najkrajsie mesto v Bay of Islands, s bohatou historiou, co je na NZ pomerne vzacne. Dostat sa sem da bud kompou alebo naokolo, co je tak 25km navyse.. My sme sa rozhodli pre druhu moznost, co sme neskor lutovali:). Podla navigacie celkom velka cesta, realne sa po par kilometroch cesta zmenila na strk a objavili sa prve zakruty. Cesta cez les bola krasna, ale 20km po strku cez subtropicky les dala zabrat nam aj autu..a to iste nas cakalo aj spat:). Povodne som chcel cestou naspat natocit video, ale nakoniec som nestihli.Blizila sa riadna burka, a cedulana zaciatku cesty informujuca pred zaplavami v oblasti lesa pri silnom dazdi nevestila nic dobre. Stihli sme to nastastie za sucha, no pocasie si tento rok robi co chce(viac nabuduce). 

Este par fotiek z vrchu, kde nasu idylku pokazil silnejuci vietor a bliziaci sa dazd..

Maraton v Kerikeri skoncil a my sa mozme vratit dk hostela, co nie je celkom , ale skor utulna mandarinkova farma (vid foto), kde je dost miesta na stavbu vysnivanej postele...

Bohuzial nam prve dva riadne leje, takze sme akurat obehli obchody a zohnali drevo. Predavacka, rodena Maorka, rezala jak elektricka pila  bohuzial dost krivo, co sa za par hodin vypomsti pri stavbe ramu... Vecer este stihneme zbuchat cast ramu. Vyzera dost labilne... ziadna rovna podlaha a krivo odrezane dozky urobili svoje(aj ked musim priznat, ze 1-2 klince som po...:)))...uz je tma tak ideme spat...

Dnes konecne vychadza slnko, tak idem rychlo dokoncit ram postele... uz to vyzera trosku stabilnejsie, ram sa akurat vojde do auta...

Este pribuchat vrchnu dosku, ktora to cele spevni a je hotovo... uz len matrac a dufat, ze sa postel nerozpadne... inak foto celeho auta...

No nic, treba sa ist vyspat, pobalit a rano vyrazame na daleky sever, takze treba pocitat s mizernym signalom bez netu...